Antik Leo - "Veď to treba len preložiť"

ANTIK LEO > PREKLADY ▪ Tlmočenie ▪ Vyučovanie > Články a príspevky > "Veď to treba len preložiť"

"Veď to treba len preložiť"

Príspevok na seminár

Tvorba terminológie a preklad z oblasti stavebníctva, architektúry a dopravy; glosáre, slovníky

Budmerice 4. – 5. jún 2004

„Veď to treba len preložiť!“

Je to skutočne také jednoduché?

Je mi cťou, že pred takýmto auditóriom môžem predniesť niekoľko poznámok k mojim skúsenostiam s prekladom odborných textov, ktoré som vo veľkej miere využila aj pri zostavení nemeckého prekladového slovníka pre stavebníctvo pred dvoma rokmi. Ďakujem organizátorom, ktorí ma oslovili a dali mi túto možnosť.

Odborné texty prekladám už vyše dvoch desaťročí. Začala som ešte počas štúdia na filozofickej fakulte UK, kde som vyštudovala nemčinu a švédčinu. Práve cez švédčinu som sa dostala k odborným prekladom, lebo švédčinárov bolo málo a ešte menej takých, ktorí sa pustili do odborných prekladov. Pracovala som pre BIS a neskôr pre Videopres a roky som prekladala švédske texty s rozličným zameraním. Bolo tam všeličo, pamätám si napríklad tréningové návody pre naše hokejové reprezentačné mužstvo, ale aj texty zamerané na šetrenie energiou, výrobu elektrickej energie vo veterných elektrárňach a preložila som aj kompletnú projektovú dokumentáciu niekoľkých kotolní. Švédskych prekladov nebolo veľa, lebo Švédi už v tom čase komunikovali s inými štátmi veľmi často v angličtine a ja som postupne prechádzala na odborné preklady z angličtiny, ale najmä z nemčiny. Nechcem vás zaťažovať históriou, spomínam to všetko hlavne preto, lebo si s odstupom času stále viac uvedomujem, aké bolo komplikované preskakovať z jedného jazyka do druhého a navyše vždy prekladať niečo iné. Ak som sa chcela venovať prekladu, musela som prekladať takpovediac všetko, čo mi ponúkli. Vždy som sa snažila, v rámci možností, naštudovať si v slovenčine niečo k danej problematike, kupovala som všetky slovníky vo všetkých jazykoch, ktoré som kdekoľvek uvidela, radila som sa s priateľmi, s manželom, ktorý absolvoval štúdium techniky a pracoval v stavebníctve, ale texty, ktoré som prekladala, boli často zamerané na nové technológie, o ktorých v slovenčine, resp. v češtine nebolo dostupné nič.

Ak preskočím vývoj mnohých rokov a zamyslím sa nad súčasnosťou poskytovania prekladateľských a tlmočníckych služieb, podmienky sa veľmi zmenili. Preklady sa neprideľujú centrálne ako predtým a v každom väčšom meste pôsobí niekoľko agentúr poskytujúcich tlmočnícke a prekladateľské služby. Mám však taký pocit, a budem rada, ak mi ho vyvrátite, že v mnohých agentúrach sa systém zadávania prekladateľských a tlmočníckych prác nezmenil. Nemajú prekladateľov, ktorí by sa špecializovali na určité odbory, alebo ich majú len málo. Často zamestnávajú nekvalifikovaných, možno až príliš mladých a neskúsených ľudí, ktorí sa po pobyte v zahraničí vrátia domov, vyhlásia, že sú prekladatelia a prekladajú všetko, čo im príde pod ruky. Nepoznajú problematiku ani v cudzom jazyku, ani v slovenčine, a výsledkom sú často úsmevné, nezmyselné, ba až nepoužiteľné formulácie. Obdivujem tzv. tlmočníkov, ktorí sa bez problémov postavia vedľa prednášajúceho a suverénne prekladajú komplikované špecializované prednášky vážených odborníkov, ktoré úplne znehodnotia svojím neprofesionálnym prístupom a vyvolajú rozpačité reakcie u poslucháčov z radov odborníkov. No súčasnosť sa nedá porovnať so situáciou spred dvadsiatich, tridsiatich rokov! Jazykovo zdatných ľudí je neporovnateľne viac a prístup k informáciám je neobmedzený. Každý prekladateľ a tlmočník má možnosť vzdelávať sa v príslušnom odbore, využívať internet vo všetkých jazykoch sveta a pripraviť sa na svoju prácu. Týmto neskúseným mladým ľuďom, ktorí neštudovali jazyk ako odbor, nikto nevysvetlil, že ovládať cudzí jazyk na úrovni prekladateľa, tlmočníka neznamená toľko, že sa bez problémov dohovorím, resp. že mi rozumejú a ja si myslím, že im naozaj správne rozumiem všetko, a čo nie, to si domyslím. Agentúry poskytujúce takéto služby by mali vyberať najmä ľudí s preukázateľnými vedomosťami nielen v cudzom, ale aj v slovenskom jazyku. Od objednávateľa by mali po každej vykonanej práci žiadať, aby ohodnotil poskytnutú prácu prekladateľa, resp. tlmočníka, a podľa toho si vyberať svojich spolupracovníkov. Zadávatelia prekladov by mali byť oveľa prísnejší a náročnejší a mali by trvať na tom, aby odbornú literatúru prekladali len ľudia, ktorí skutočne, preukázateľne ovládajú cudzí jazyk aj s jeho fajnovosťami a poznajú odbor, ktorého sa preklad týka.

Mojimi konštatovaniami a pripomienkami som v zjednodušenej podobe naznačila svoje predstavy o schopnostiach prekladateľa. Vychádzajme teda z toho, že prekladateľ je odborník na svojom mieste, pracuje s počítačom, preklady vie poskytnúť v požadovanej úprave a je pre neho samozrejmosťou používanie výkladových slovníkov, lexikónov v rozličných jazykoch, slovníkov cudzích slov a Krátkeho slovníka slovenského jazyka v aktuálnom vydaní. Je pripravený urobiť všetko pre to, aby odviedol kvalitnú prácu. Kde je teda problém?!

Čas zohráva veľmi dôležitú úlohu v živote nás všetkých. Ponáhľame sa a všetko potrebujeme okamžite. Neraz som zažila situáciu, že rozsiahly preklad bolo treba vyhotoviť do rána, a dostala som ho o siedmej večer. Prekladateľ je veľmi často tlačený do situácie, keď nemôže povedať nie, ale rýchla práca môže veľmi – a iste nie pozitívne – ovplyvniť kvalitu. Prekladateľ potrebuje na svoju prácu vždy primeraný čas.

Základom dobrého prekladu do cudzieho jazyka je prirodzene dobrý východiskový text v slovenčine. Ak sa v slovenskom texte používajú nejednoznačné, nesprávne, nespisovné a nikde nezadefinované výrazy v kombinácii so zlou štylizáciou, gramatickými chybami a nezrozumiteľnou formuláciou, nemožno od prekladateľa očakávať, že vytvorí – možno niekedy vykúzli – prijateľný text v cudzom jazyku. Odborníci, a najmä ľudia na vedúcich postoch v podnikateľskej praxi, si niekedy myslia, že ak formulácii rozumejú oni, lebo si, prirodzene, polovicu domyslia, rozumie jej každý. Neuvedomujú si, že prijímateľ informácie, resp. v našom prípade prekladateľ, nepozná pozadie, konkrétnu situáciu, a nemá tie poznatky, ktoré má autor, a preto nepochopí význam úsporne, niekedy až nezrozumiteľne sformulovaného výroku. Najmä texty, o ktorých sa vie, že sa budú prekladať, by sa mali formulovať zrozumiteľne a jednoznačne, aby ich preklad mohol byť presný. Napríklad by sme nemali realizovať, zabezpečovať a nebodaj prevádzať výrobu, ale jednoducho vyrábať! Doslovný preklad takéhoto „zabezpečenia realizácie zakrytia strechy strešnými panelmi“ dopadne v rukách nie veľmi zbehlého nemčinára strašne! No a ak sa „realizácia ešte aj prevádza“, je to veľký problém!

Veľký problém predstavuje aj používanie skratiek. Je veľa takých, ktorých použitie je celkom prirodzené a každý ich pozná alebo sú medzinárodne uznávané a netreba ich prekladať. Ako pomôcku možno použiť rozličné zoznamy, slovníky, internet a každý dobrý prekladateľ by mal využiť všetky možnosti. Je však veľmi veľa skratiek, ktoré sa používajú lokálne a prekladateľ sa bez konzultácie s autorom textu veľmi ťažko dopracuje k ich správnemu významu. Ja osobne považujem za veľmi neprofesionálne, ak prekladateľ odovzdá hotový preklad, a skratky nechá v pôvodnej podobe, úplne nezrozumiteľnej pre prijímateľa prekladu.

Prekladateľ nie je polyhistor. Alebo predsa?!

Dobrý prekladateľ sa musí snažiť naštudovať si daný odbor, ak ho nepozná. No koľko je špecializácií len v rámci stavebníctva?! Odborníci na tieto špecializácie sa venujú svojmu odboru do úplných detailov. Prekladateľ ťažko môže dosiahnuť dokonalosť týchto odborníkov v každej oblasti a vždy by mal mať niekoho, na koho sa môže obrátiť o radu, lebo bez pomoci odborníka a konzultácií sa nezrodí naozaj dobrý preklad.

Práve prekladateľ je však často na začiatku, je prvý a má v preklade nazvať ešte nepomenované veci. Ak sa nevenuje prekladu skutočne do hĺbky a nepostupuje ako detektív, prekladá neznáme pojmy doslovne, podľa citu, a používa slová, ktoré čitateľovi povedia veľmi málo, prípadne vytvorí nezmyselné spojenia. Ak hľadá v rozličných prameňoch v jazyku, z ktorého prekladá, a nájde definície pojmov, preklad bude určite kvalitnejší, ale aj vtedy musí často použiť opisné výrazy, vysvetľovať možno aj poznámkami v zátvorkách a upozorniť zadávateľa prekladu, že on ako odborník bude musieť text skorigovať a nájsť vhodnejšie, často kratšie a výstižnejšie pomenovanie.

Často sa stane, najmä ak ide o nové technológie, že okrem firemných prospektov, prípadne nejakých technických listov prekladateľ nenájde v slovenčine nič alebo len zmienku v nejakej odbornej publikácii. V odborných knihách možno nájsť aj veľmi nápomocné obrázky, ktoré vás však veľmi rýchlo sklamú, lebo ich legenda sa často obmedzuje len na niekoľko pomenovaní základných, všeobecne známych pojmov. Možno nestačí len kresliť, treba vedieť o nakreslenom aj hovoriť! A firemná literatúra je väčšinou zameraná len na reklamu a informovanie zákazníka s cieľom zaujať ho, ale, žiaľ, dosť často využíva aj pojmy vytvorené neodborne a po jazykovej stránke nesprávne.

Ako prekladateľka by som vychádzala z toho, že normy sú základom všetkého – tam nájdem všetko a presne zadefinované. Skutočnosť je však trochu iná. Normy sú často staré a neaktuálne. Na nových technológiách sa ešte len pracuje, odborníci pripravujú príslušné normy a zase je len na prekladateľovi, aby si vyriešil svoje problémy sám.

Žijeme vo veľmi dynamickom období, stále pribúdajú nové pojmy, ktoré treba pomenovať, ale stáva sa, že nám chýbajú aj jasne zadefinované staršie pojmy. Pojmy sa menia, niekto sa prikláňa k staršiemu pojmu, iný k novšiemu alebo jednoducho k inému, jednému sa viac páči kratšia, inému dlhšia, ale podrobnejšia verzia pomenovania. Ktorý si vybrať?

Čo s bohemizmami a s hovorovými alebo slangovými výrazmi, ktoré sú zakorenené veľmi hlboko, a tým novovytvoreným nie všetci rozumejú? Veľmi typickým príkladom je hmoždinka. KSSJ ho uvádza ako nesprávny výraz, navrhuje používať príchytku, kolík, klátik, kotvu, kotvičku, rozperku. Na základe konzultácií používam namiesto typickej hmoždinky rozpernú kotvu. Pri jazykovej úprave môjho slovníka chcela korektorka vyradiť slovo hmoždinka. Nakoniec sme sa však dohodli a nechali ju s poznámkou, že ide o nesprávny hovorový výraz, lebo si myslím, že veľa ľudí hľadá hmoždinku – a mysleli by si, že v slovníku chýba, pretože by im nenapadlo hľadať ju pod heslom rozperná kotva. Podobne to bolo pri slove šnek, ktorý treba nahrádzať závitovkou. Dovolila by som si vysloviť presvedčenie, že nie každý odborník súhlasí s vyradením slova priečľa. A čo s krabicou, za ktorou síce smútia elektrikári, ale KSSJ ju odporúča nahradiť slovom škatuľa a v jazykových korektúrach ju korektorky aj skutočne nahrádzajú? (KSSJ definuje škatuľu ako obal pevného tvaru, schránku.) Nebolo by predsa možné ponechať krabicu len pre oblasť techniky a škatuľu požívať vo významoch, ktoré uvádza KSSJ?

Prekladať alebo neprekladať cudzie slová do slovenčiny? To je otázka, na ktorú celkom iste nedostanete jednoznačnú odpoveď. Vertikálny vraj znie inak ako zvislý a v určitých spojeniach sa niekomu páči viac. Termický vraj nie je vhodné kedykoľvek nahradiť slovom tepelný.

Sú však aj cudzie slová, ktorých preklad do slovenčiny nie je taký jednoduchý ako v tých dvoch príkladoch, ktoré som uviedla. Podľa KSSJ je napr. prefabrikát továrensky vopred vyrobený dielec, najmä stavebný, prefabrikovaný je vyrobený ako prefabrikát, resp. podľa veľkého slovníka cudzích slov autorov Šaling, Šalingová, Maníková vyrobený vopred. Prefabrikovať by teda mohlo byť vyrobiť vopred alebo predvyrobiť, ako napr. predkresliť, a prefabrikácia môže byť predvýroba, ako napr. predjedlo, predhovor a pod.. Určité výrazy sú natoľko zaužívané, že veľmi ťažko sa presadzuje ich slovenský ekvivalent.

Napríklad slovo panel – keďže je latinského pôvodu, s obľubou ho používame aj v iných jazykoch v nezmenenej podobe a sme presvedčení, že mu všetci rozumejú rovnako ako my. Mohli by sme ho zaradiť medzi zradné slová, teda také, ktoré majú minimálne v dvoch jazykoch rovnaký tvar, líšia sa však svojim významom. U nás sa v stavebníctve zaužívalo toto slovo v súvislosti s hromadnou výstavbou obytných budov zhotovených z oceľobetónových stavebných dielcov. Krátky slovník slovenského jazyka ho definuje o. i. ako prefabrikovaný stavebný dielec, pričom vychádzajúc z STN 73 0020 je stavebný dielec samostatná predvyrobená a jednotlivo osadzovaná časť stavebnej konštrukcie. Hovoríme napr. o panelových budovách (STN 71 1211), o betónových paneloch na električkové trate (STN 72 3031), o železobetónových paneloch na cesty a pod. Ak sa však pozrieme do nemeckého alebo anglického výkladového slovníka, zistíme, že slovo panel má viacero významov, ale ani jeden sa nezhoduje s naším výkladom panela a vo vzťahu k stavebníctvu by sme mohli využiť len jeho význam označujúci drevenú, možno aj prefabrikovanú výplňovú, alebo obkladovú dosku.

Zaužívaný význam určitých slov sa nie vždy zhoduje s ich teoretickou definíciou.

Na tomto mieste by som chcela spomenúť aj slovo legislatíva, ktoré síce nie je typický stavbársky výraz, ale používa sa veľmi často aj v súvislosti so stavebníctvom. Toto slovo akosi odmietame prekladať a možno hlavne našim politikom dáva pocit väčšej dôležitosti. KSSJ ho definuje ako tvorbu, vydávanie právnych predpisov. Veľký slovník cudzích slov autorov Šaling, Šalingová, Maníková hovorí, že je to právna príprava a tvorba zákonov a právnych predpisov, zákonodarná moc, zákonodarstvo. Duden, Deutsches Universalwörterbuch von A – Z a aj Duden slovník cudzích slov (1997) ho vykladajú len v súvislosti so zákonodarstvom. U nás je toto slovo veľmi obľúbené, používajú ho všetky médiá, všetci hovoria o platnej legislatíve, o nevyhovujúcej legislatíve – a myslia tým vydané právne predpisy, zákony. Pri uvedených definíciách si myslím, že ho používajú nesprávne, a prekladateľ musí vedieť, ako je to správne, aby pri preklade do cudzieho jazyka nepoplietol vydané právne predpisy s procesom ich prípravy a schvaľovania.

Dovolím si odvolať sa na knihu Ing. Ota Makýša, PhD., Rekonštrukcie budov – technológie a spomenúť veľmi často, no nie vždy celkom presne používané pojmy rekonštrukcia a renovácia. Rekonštrukcia podľa tejto publikácie označuje metódu či postupy obnovy zaniknutých stavebných pamiatok, resp. ich častí, je to účelová prestavba či znovupostavenie stavebných objektov alebo ich častí. Predstavuje taký zásah do konštrukčno-výrobného systému stavebného objektu, ktorý má za následok zmenu jeho technických parametrov, prípadne zmenu jeho funkcie, v krajnom prípade až obnovenie pôvodného, zaniknutého objektu, resp. jeho časti, vzhľadu či funkcie. Náš slovník cudzích slov autorov Šaling, Šalingová, Maníková hovorí o zmene, ktorou sa spravidla prispôsobuje hmotná a výtvarná podoba predmetu pôvodnému stavu, a za bodkočiarkou uvádza prestavbu. KSSJ uvádza aj význam prestavovať, prestavať. Duden, Deutsches Universalwörterbuch von A – Z (2001) a aj Duden slovník cudzích slov (1997) ju definujú ako obnovenie alebo napodobnenie pôvodného stavu a ten prvý uvádza ako príklad antický chrám. Aj v ďalšej literatúre sa podľa mojich skúseností používa tento výraz v súvislosti s ochranou pamiatok a pod. Pre úplnosť dodávam, že v spomínanej publikácii Ing. Makýša, PhD. sa pre umožnenie širšej zrozumiteľnosti, po upozornení na významový rozdiel, používa pojem rekonštrukcia v jeho všeobecne chápanej, terminologicky nepresnej podobe pre celú oblasť obnovy stavebných objektov. Táto publikácia definuje aj pojem renovácia ako nové zhodnotenie, obnovu či zásadnú opravu stavebného objektu ako celku (prípadne jeho častí...) súčasným osobitným, nearchaizujúcim riešením, zvyšujúcim úžitkovú kvalitu stavebného objektu (vrátane hygienickej kvality) a predlžujúcim životnosť jeho konštrukcií. V tomto zmysle možno použiť výraz obnova (ponúka ho aj Veľký slovník cudzích slov), majúci paralelu aj s nemčinou, ktorá namiesto Renovierung častejšie používa jeho nemecký variant Erneuerung. Myslím si, že v zmysle tejto veľmi zjednodušenej analýzy by potom bolo namieste zamyslieť sa a rozhodnúť, čo je správne: rekonštrukcia alebo obnova panelových domov?

Zavádzajú sa nové pojmy, ktoré odborníci považujú za opodstatnené na základe aktuálnych poznatkov a zmeneného nazerania na problematiku. Tu by som chcela spomenúť pojmy ohriata pitná voda a úžitková voda. KSSJ uvádza pitnú vodu a úžitkovú vodu ako slová opačného významu. Podľa knihy Zdravotnotechnické zariadenia a inštalácie prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD. s autorským kolektívom, (Jaga group, v. o. s., 2001) sú pitná voda a úžitková voda zdravotne neškodné druhy vody, ale úžitková voda nie je určená na pitie ani na varenie. Treba si preto pri preklade odvyknúť od zaužívaného pojmu teplá úžitková voda, ktorý by mohol spôsobiť nedorozumenie pri posudzovaní kvality vody a nepoužíva sa ani v európskych normách, a hovoriť len o teplej vode.

Slovo klinker pochádza z holandčiny, zo slova klinken, po nemecky klingen, teda zvoniť, a pomenúva tehlu, resp. jej materiál, ktorý pri poklepaní vydáva zvonivý zvuk. Nie je to nový objav, možno skôr módny trend, a asi najmä zásluhou výrobcov a dovozcov tohto materiálu si za posledné roky odborná verejnosť zvykla na používanie tohto pojmu v jej nepreloženej podobe klinker. Skutočne to nie je nový objav ani pre nás, lebo dávnejšie sa u nás na označenie takejto tehly používalo slovo zvonivka, ktoré bolo zrejme analogicky – ako v nemčine – odvodené od zvonivého zvuku, ktorý vydáva pri poklepaní. V súčasnosti sa používa aj pojem ostropálená tehla, ale stretla som sa aj s opisným pomenovaním tehla s hutným, pevným a trvanlivým črepom. Možno je škoda nevyužiť kratšie a veľmi výstižné pomenovanie tohto stavebného materiálu a nevrátiť sa k zvonivke.

Slovo vozovka vnímajú inak odborníci a inak jazykovedci a široká verejnosť vrátane médií. Vozovka je pre odborníka viacvrstvová konštrukcia postavená z cestných stavebných materiálov na povrchu cestného telesa alebo inej stavebnej konštrukcie tak, aby jej dimenzie a vlastnosti umožnili rýchlu, bezpečnú, pohodlnú a hospodárnu jazdu motorových vozidiel (citovala som z knihy Vozovky prof. Ing. Ivana Gschwendta, DrSc., (Jaga group, v. o. s., 1999). KSSJ hovorí, že vozovka je časť cesty, po ktorej premávajú vozidlá, obyčajne oddelená od krajnice vodorovnou čiarou. Synonymický slovník slovenčiny (Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2000) považuje slová cesta a vozovka za synonymá. Pri nepresnom použití týchto pojmov musí prekladateľ vedieť, či autor hovorí o vozovke, alebo jednoducho o ceste!

Požiarny alebo protipožiarny? KSSJ uvádza k podstatnému menu požiar dve prídavné mená: požiarový a požiarny. Pri prídavnom mene požiarový uvádza ako príklad požiarové pásmo, pri prídavnom mene požiarny uvádza poznámku „proti požiaru“ a ako príklady uvádza požiarnu hliadku a požiarnu ochranu. Protipožiarny je podľa KSSJ (podobne ako napr. protipovodňový) určený na ochranu pred požiarom, napr. protipožiarne opatrenia, protipožiarne auto. V normách sa hovorí o požiarnej ochrane, o požiarnej charakteristike, o požiarnej bezpečnosti stavieb, o požiarnej odolnosti, o požiarnej vode, o požiarnom vodovode, o požiarnych hadiciach a potom o protipožiarnych armatúrach, protipožiarnych zariadeniach. Nebolo by jednoznačnejšie označiť všetko, čo je namierené proti požiaru, a netýka sa požiaru ako takého, pojmom protipožiarny, analogicky ako pri slove povodeň, kde KSSJ uvádza ako príklady povodňovú oblasť, povodňové nebezpečenstvo, stupeň povodňovej aktivity, teda to, čo súvisí s povodňou, ale protipovodňový ako určený na ochranu pred povodňou? Veď v súčasnosti už nemáme na Slovensku požiarnikov, ale hasičov, teda príslušníkov protipožiarneho útvaru.

Mohla by som pokračovať a dúfať, že chemici a stavbári sa dohodnú na správnom používaní pojmov bitúmen a asfalt, že budeme správne používať platňu a dosku, že rozlíšime a správne pomenujeme parozábranu a parobrzdu a podobne.

Veľmi krátko by som ešte spomenula jazykovú korektúru prekladu, ktorá je veľmi dôležitá, lebo vyhladí kostrbaté formulácie, ktoré si prekladateľ neuvedomí pri svojom prílišnom sústredení na originál. Korektúra však nesmie zmeniť zmysel pôvodnej výpovede, a preto by ju mali tiež vykonávať jazykári so skúsenosťami v danom odbore. Nemalo by sa stať, aby sa po korektúre zmenila veta tak, ako v tomto príklade: Pôvodná verzia: „Svetlíky alebo presvetľovací pás treba zladiť s väznicami a v prípade potreby možno použiť výmenu.“ A po korektúre: „Svetlíky alebo presvetľovací pás treba zladiť s väznicami a v prípade potreby ich možno neskôr vymeniť.“

V rámci tohto príspevku som chcela len načrtnúť niektoré moje postrehy vychádzajúce jednak z dlhoročnej práce na prekladoch rozličných odborných textov, knižných publikácií z oblasti stavebníctva pre vydavateľstvo Jaga, z tlmočenia pri rozličných príležitostiach a na rozličných fórach, ale aj z nekonečného študovania odborných textov, výkladových slovníkov a z konzultácií so slovenskými a nemeckými odborníkmi, čoho výsledkom je nemecko-slovenský, slovensko-nemecký prekladový slovník, ktorý vyšiel pred dvoma rokmi vo vydavateľstve Jaga. Mojou snahou bolo zostaviť moderný slovník zachytávajúci novú terminológiu, ktorá sa po roku 1989 zmenila a obohatila možnosťou zavedenia nových technológií v oblasti stavebníctva a najmä novým nazeraním na životné prostredie a jeho ochranu vo vzťahu k nakladaniu s odpadom. Pracovala som s veľkým množstvom excerptov z nemeckej odbornej literatúry a sústredila som sa najmä na pojmy, ktoré predtým neboli publikované v iných dostupných slovníkoch. Často som aj pri práci na tomto slovníku narážala na problém hľadania vhodných, aktuálnych pojmov v slovenčine a niektoré slovenské ekvivalenty tých nemeckých sú možno opisné, ale sú podložené presnými definíciami a slovenská podoba uvedená v slovníku bola v tom momente najvýstižnejším riešením.

Dynamický vývoj praxe musí sprevádzať aktualizácia odborných termínov na teoretickej úrovni, a preto ešte raz vítam diskusiu, ktorá prebieha aj tu na tomto seminári. Teším sa na ďalšiu spoluprácu s odborníkmi, som pripravená kedykoľvek a rada prispieť svojimi skromnými poznatkami a skúsenosťami k tvorbe slovenskej terminológie zrozumiteľnej pre všetkých a vyhovujúcej technikom i jazykovedcom.

Ďakujem za vašu pozornosť!

HORE