ANTIK LEO > OBRAZY Z BRAZÍLIE > Životopis

Životopis

Globálny Brazílčan SARRO

Adelio SARRO Sobrinho sa narodil v roku 1950 v Andradine, vo vnútrozemí štátu Sao Paulo. Na začiatku jeho umeleckej dráhy je udalosť predstavujúca medzník v jeho živote. Keď mal 4 roky, vyliezol na drevenú bedňu, z ktorej s veľkou zvedavosťou preskúmal obrázok v kalendári znázorňujúci Sväté srdce Ježišovo, a nakreslil ho. Jeden dobrosrdečný kňaz si pozrel kresbu malého chlapca a prorocky riekol: „Z tohto chlapca bude raz umelec." Chlapec pochádzajúci z poľnohospodárskej rodiny s talianskymi a portugalskými predkami, povzbudzovaný okolím a jemnocitným kontaktom so životom na vidieku, postupne spoznáva svoj osud. Do svojho chápania reality a umenia vo výraznej miere prevzal všetko, čo ho v detstve obklopovalo a sťažovalo mu život.
Pri hľadaní lepších životných podmienok sa v detstve rodina Adelia Sarro často sťahovala z jedného miesta na druhé. Boli to časy chudoby a uskromňovania sa. Aby pomohol rodine, niekedy zbieral po uliciach papier a črepiny skla.
Keď mal 14 rokov, presťahoval sa ešte raz. Tentokrát sám a s úmyslom stať sa kňazom. Bola to predstava jeho rodiny, ktorá verila, že ho raz zažije v sutane, ako káže z kazateľnice. Sarro však počas štúdia tvrdohlavo kreslil obrázky Ježiša a svätého Františka. Skutočnosť, že namiesto čítania biblie a teologických statí uprednostňoval kreslenie čiar, komentoval jeden z hlavných predstaviteľov katolíckeho seminára slovami: „Vie a chce len kresliť, zoberte ho zo seminára. Nanajvýš by z neho mohol byť umelec“.
Sarro potom pracoval so svojim otcom ako murár, neskôr v kovospracujúcom podniku, čo ho veľmi nudilo. Rodinný známy mu dopomohol k práci, v rámci ktorej sa mohol venovať grafike a kresliť reklamné plagáty.
Záujem o umenie však mohutne pulzoval v hlave Adelia Sarro. Svoj čas si preto zadeľoval tak, aby cez víkendy mohol chodiť na hodiny k učiteľke neďaleko mesta São Paulo. Nadobudol akademickú bázu, ktorá bola základom rozvoja umelca. Záľuba v kreslení, ktorá ho neopustila od detstva, posilnená hodinami vyučovania, kontakt so sieťotlačou pri práci a tvrdé murárske remeslo z čias mladosti v ňom zadefinovali základné pojmy dvojrozmernej kompozície, skladania a členenia.
Pre pochopenie zrodu umelca bol rozhodujúci rok 1972. Premena nastúpila v momente, keď prekročil prah múzea v mestečku Brodowski na severovýchode štátu São Paulo, prah domu, v ktorom žil Cândido Portinari (1903–1962). Výlet Adelia Sarro, ktorý sa začal ako spontánny a bezvýznamný výlet bez akýchkoľvek očakávaní, priniesol prelom v živote kresliara a rojka.
"Vošiel som tam, uvidel tie obrazy a v tom okamihu som cítil, že môj život už nie je ten život, ktorý som žil predtým", ešte aj v súčasnosti fascinovane spomína umelec. "Od hlavy po päty mi nabehla husia koža. A povedal som si: budem maľovať".
Portinari sa považuje za jedného z najznámejších umelcov Brazílie s medzinárodne známymi dielami ako napríklad jeho vynikajúce veľkoplošné maľby Vojna a mier v budove OSN v New Yorku.
A bolo, ako povedal. Sarro maľoval, najprv v podobnom štýle ako Portinari, potom ale vyvinul svoj vlastný a dodnes známy štýl. Dlhé roky vystavoval svoje obrazy na nedeľnom trhu umenia v centre mesta Sao Paulo. Tvorivý rytmus sa zrýchľoval a prispôsoboval sa dopytu zahraničných návštevníkov, ktorí prichádzali na námestie Pra������§a da República s cieľom hľadať talenty. O originálne a expresionistické diela Adelia Sarro bol a stále je veľký záujem zo strany európskych zberateľov.
Prvé výstavy umelca sa uskutočnili v roku 1981 v Brazílii, ale jeho diela boli súčasťou kolektívnych výstav aj v Japonsku. V ďalších rokoch sa meno umelca skloňovalo v Miláne, Bologni, Ríme, Paríži, Buenos Aires, Miami, Daltone, Lissabone. V roku 1983 sa pridal k ďalším umelcom s odlišnými umeleckými štýlmi a zrodila sa skupina „11 rozdielnych ciest“. Kniha s textom známej kritičky Josette Mazzella di Bosco Balsa ukončila tento päťročný cyklus, ktorý obohatil Adelia Sarro o mnohé nové nápady. Od začiatku sedemdesiatych rokov do roku 1992 vystavoval Sarro svoje diela okrem toho v 17 brazílskych mestách, väčšinou v popredných výstavných priestoroch ako Museu de Arte de São Paulo" (MASP), Galeria de Arte do Sesi v São Paulo alebo Museu de Arte vo Florianópolise. Nadácia Fundación Rali – Museo Latino Americano v Punta del Este v Uruguaji kúpila 14 jeho diel.
Po 20 rokoch razantného pracovného tempa vyšla v roku 1992 prvá kniha umelca. Obsahuje najdôležitejšie diela tejto periódy s textami Josette Balsa v troch jazykoch a ukončila jednu kapitolu jeho kariéry.
Rok 1992 je dôležitým míľnikom v živote Adelia Sarro, lebo osud ho priviedol k dlhoročnej a úzkej spolupráci so švajčiarskym zberateľom a galeristom Marcelom Markusom žijúcim v Brazílii, ktorý bol fascinovaný jeho dielom a jeho umeleckými schopnosťami. Marcel, ako ho všetci volali, začal budovať medzinárodnú sieť galérií s cieľom vystaviť diela Adelia Sarro a dodnes sprevádza umelca na výstavy, ktoré oslovujú verné publikum a zakaždým si získajú aj nových zberateľov. Prvá výstava tejto plodnej periódy sa uskutočnila v roku 1993 v Zürichu. V ďalšom roku sa Sarro zúčastnil na medzinárodnom umeleckom veľtrhu Europ'Art v Ženeve, potom nasledovali ďalšie výstavy v rozličných krajinách Európy, v Austrálii a v Singapúre. V roku 1995 sa umelcove diela úspešne vystavovali aj na Art Expo v New Yorku a v Las Vegas. Od roku 1997 je mesto Kevelaer v Nemecku „ústredným bodom“ pre jeho dielo v Európe. Umelca fascinuje toto mesto, ktoré je známe ako katolícke pútnické miesto so svojim, niekoľko storočí starým, kostolom. Imponuje mu sakrálne umenie a magická sila, ktorú vyžaruje prostredie kaplnky. Publikum, ktoré sa zaujíma o diela Adelia Sarro sa stále rozrastá. Návštevníci cestujú zďaleka, aby navštívili kostol a obdivovali diela umelca. Banka „Bank im Bistum Essen“ na počesť umelca kúpila do svojej vstupnej haly veľký nádherný triptich Liberdades da Vida.
V Brazílii žije veľa ľudí, ktorí nemajú možnosť navštevovať galérie a múzeá, Sarro sa preto rozhodol vyvinúť vlastnú techniku zhotovovania veľkorozmerných sôch, monumentov v modernom štýle ako aj fontán z betónu, ktoré sú umiestnené na verejných priestranstvách. Vďaka farebným prímesiam vyzerajú monumenty ako keby boli zhotovené z bronzu, mramoru alebo granitu. V Brazílii existuje viac než sto monumentov Adelia Sarro s rozličnou tematikou, pričom námestie súsoší – pamätník Adelia Sarro – stojí v jeho rodnom meste Andradina.
Aparecida je najväčším a najdôležitejším pútnickým miestom v Brazílii. Výsledkom dlhoročnej práce Adelia Sarro sú nádherné monumentálne reliéfy a krížová cesta s moderným portálom ozdobeným nadrozmernými zloženými rukami, ktoré zhotovil práve pre túto baziliku. Za prítomnosti pol milióna pútnikov boli vysvätené v roku 2000. Umelec vytvoril aj bronzovú bustu pápeža Benedikta XVI., ktorú vysvätil sám pápež v roku 2007 pri príležitosti svojej návštevy v Aparecide. Sakrálne umenie Adelia Sarro možno vidieť v nemeckom meste Kevelaer, kde pred nemocnicou stojí jeho socha venovaná tematike životného cyklu. V nemeckom Klingenmünsteri umelec vytvoril aj farebné okno pre kláštorný kostol pochádzajúci z 11. storočia.
V Brazílii sa poriada čoraz viac jeho výstav, je čoraz populárnejší a váženejší v zahraničí a s Adeliom Sarro a jeho umením sa konajú prestížne podujatia. V roku 1999 vystavoval pri príležitosti zasadnutia Svetového ekonomického fóra v Davose 12 veľkých malieb s tematikou života detí v rozvojových krajinách. Veľmi rýchlo sa predalo niekoľko bronzových sôch pod názvom „The future is ours“, ktoré špeciálne zhotovil pre túto príležitosť. Médiá prinášali správy o Brazílčanoch – o svetoznámom spisovateľovi Paulovi Coelho, ktorého dielo bolo vyznamenané a o Adeliovi Sarro a jeho umení. Múzeum umenia v Singapure pozvalo Adelia Sarro, aby prednášal o latinsko-americkom umení. Na spiatočnej ceste z výstav v Sydney, Melbourne a Perthe bolo publikum odmenené zaujímavou prednáškou. Starosta mesta Evian-les-Bains poskytol v roku 2001 mestské kongresové centrum na usporiadanie jeho veľkej výstavy.
Pri príležitosti tridsaťročného výročia umenia Adelia Sarro vyšla v Nemecku v roku 2002 štvorjazyčná kniha prinášajúca kritiku známeho parížskeho kritika umenia Andrého Parinaud, v ktorej umelca nazval globálnym Brazílčanom. Kniha bola propagovaná pri rozličných príležitostiach v Európe a v Brazílii.
Po dohode so Svetovým ekonomickým fórom Sarro namaľoval 8 metrov široký obraz s tematikou globalizácie, ktorý v roku 2003 prezentoval v Davose. Dielo, v rámci ktorého Sarro ilustruje charakteristiky národov G-20, vyvolalo nadšenie v radoch reprezentantov svetovej politickej a hospodárskej elity a rovnako intenzívne ho chválila aj tlač a v televízia. Vzhľadom na rozmery obrazu Svetové ekonomické fórum kúpilo menší obraz Adelia Sarro s touto tematikou do svojej vstupnej haly v Ženeve.
Vďaka umeleckému uznaniu svetovej politickej scény dostal Adelio Sarro pozvánku na výstavu poriadanú Organizáciou spojených národov v budove Palais des Nations v Ženeve. Otvárací ceremoniál sa v OSN uskutočnil v roku 2004. Sarro vystavoval známy obraz o globalizácii, obraz o imigrácii v Brazílii, ktorý namaľoval pri príležitosti 500. výročia vzniku Brazílie a ktorý neskôr kúpilo múzeum Rali v Montevideu, ako aj obraz, ktorý namaľoval pre túto príležitosť a výber zo svojej tvorby. Výstavu navštevovali organizované skupiny a navštívilo ju aj veľa diplomatov. Umenie Adelia Sarro mimoriadne zaujalo ruských diplomatov. Nasledovala cesta Marcela Markusa do Moskvy a dohodla sa muzeálna výstava v Rusku. V lete v roku 2007 Sarro v Múzeu moderného umenia v Moskve prvýkrát predstavil novú muzeálnu kolekciu pod názvom „Sila, mágia a farby Brazílie“ pozostávajúcu z 34 obrazov a z veľkého triptichu s tematikou vývoja Brazílie. Táto kolekcia bola ešte raz vystavená na jeden mesiac v 250 rokov starom múzeu Ruskej akadémie umenia v Petrohrade. V oboch mestách a múzeách bola návštevnosť výstavy veľmi dobrá a vzbudila záujem kultúrne zameraného obyvateľstva a turistov. V ruskej tlači sa objavili titulky o výstave a 10 televíznych staníc prinieslo o nej spravodajstvo. Po výstavách v Rusku bola kolekcia uložená vo Švajčiarsku a od roku 2010 sa bude opäť čiastočne a kompletne vystavovať v kultúrnych centrách a múzeách. V rokoch 2008 a 2009 Sarro pracoval na rozličných monumentálnych projektoch a namaľoval novú kolekciu pod názvom Artaccess s maľbami s podstatne silnejšie štruktúrovaným povrchom, aby výstavu mohli navštíviť aj nevidiace osoby. Obrazy sú okrem toho označené štítkami s textom napísaným Braillovým slepeckým písmom. Táto kolekcia bola vystavená prvýkrát v novembri 2009 v múzeu Alfredo Andersen v Curitibe v Brazílii.
Umelec má pred sebou rozličné ambiciózne projekty v Rusku a v iných krajinách. Ich realizácia je však komplikovaná, lebo brazílsky štát slabo podporuje umenie. Magická sila, prirodzený talent Adelia Sarro a jeho potenciál sú však enormné a napriek všetkým ťažkostiam umelec a jeho manažér a stály sprievodca Marcel hľadia s optimizmom do budúcnosti.