Monumenty
 Brazília
je obrovská krajina a jej najväčšie mesto Sao Paulo má takmer dvakrát toľko
obyvateľov ako celé Slovensko. Na prvý pohľad je plocha Brazílie takmer rovnaká
ako rozloha celej Európy. Mnohí si ju predstavujú ako krajinu, v ktorej sa pri
rytmoch samby popíja výborná káva, iní ju obdivujú pre jej prírodné krásy a
temperament Brazílčanov. Žije tam pestrá zmes nám blízkych národností –
Portugalcov, Nemcov, Talianov, Španielov a Poliakov, ale aj miešanci
africko-európskych národov. Jedného takéhoto typického Brazílčana – syna
portugalskej matky a talianskeho otca – sme koncom apríla privítali na
Slovensku. Adelio Sarro Sobrinho, ktorého všetci oslovujú Sarro, sa osobne
zúčastnil na otvorení svojej výstavy obrazov v priestoroch Pálffyho paláca na
Zámockej ulici v Bratislave.
Parížsky kritik umenia Andre Parinaud ho ešte v roku 2002 nazval
globálnym Brazílčanom, lebo svoje umenie pri mnohých príležitostiach
prezentoval už na všetkých kontinentoch sveta, okrem Afriky. Označenie globálny
je pre tohto umelca skutočne výstižné nie len z hľadiska toho, že jeho
umenie má čoraz viac obdivovateľov v rozličných kútoch sveta, ale aj
z hľadiska šírky jeho prístupu k umeniu. Vyrastal v chudobných
pomeroch nerozlučne spojených s manuálnou prácou. Už ako malý chlapec
vnímal kameň ako užitočný materiál, ktorý pri nasadení rúk prináša obživu.
Dodnes sú charakteristickým a kľúčovým prvkov jeho obrazov nadmerne veľké
ramená, ruky, nohy a chodidlá a ústrednými postavami jednoduchí
ľudia. Vo svojich obrazoch skrýva časť svojej vlastnej minulosti zakorenenej
v jednoduchom živote brazílskych roľníkov. Hovorí, že jeho schopnosti sú darom od Boha
a jeho poslaním na Zemi je umožniť všetkým ľuďom prístup k umeniu,
aby sa z neho mohli tešiť. Dôkazom jeho takejto snahy tešiť ľudí
umením aj v tých najuveriteľnejších súvislostiach je jeho nová kolekcia obrazov pod názvom „Sprístupnené umenie“ s maľbami, ktoré majú podstatne výraznejšie štruktúrovaný povrch,
a ktoré sú označené štítkami s textom napísaným Braillovým slepeckým písmom, aby ich hmatom mohli vnímať aj nevidiace osoby.
V Brazílii žije veľmi veľa ľudí, ktorí nemajú možnosť navštevovať
galérie a múzeá. Sarro sa preto rozhodol vytvárať diela, ktoré sa budú
nachádzať na miestach prístupných a viditeľných pre všetkých. Pri práci
používa betón, oceľ, keramické obklady, sklolaminát, pigmenty, epoxidové laky,
polystyrén, silikón, prostriedky na ošetrovanie betónu, zriedka bronz –
a vlastné ruky.
Jeho ťažiskovým materiálom je betón – materiál, ktorý všetci dobre poznáme
ako masový a „lacný“. Vyvinul vlastnú techniku jeho spracovania. Pri
zhotovovaní svojich veľkorozmerových sôch pracuje s oceľovými prútmi a
oceľovou sieťkou, z ktorých vytvorí kostru budúcej sochy, vnútro vyplní
betónom, na zníženie jej hmotnosti stred polystyrénom, a potom – zvonka
prikladá vrstvu čerstvého betónu, ktorú postupne opracováva vlastnými rukami.
Do betónu pridáva pigmenty, aby monumenty vyzerali ako z bronzu, mramoru
a pod. a ich povrch dokonale ošetrí ochranným náterom. Väčšina
z nich si vyžaduje rovnakú starostlivosť a ošetrovanie, ako
architektonický betón. Vzhľadom na podnebie v týchto častiach Brazílie
a prevládajúce plusové teploty sú vplyvy prostredia „jednoduchšie“, ale
umelec musí často reagovať na vplyvy vody, ktorá prúdi jeho fontánami a na
účinky výparov slanej morskej vody.
Pri zhotovovaní basreliéfov veľkých rozmerov, používa polystyrénové platne
rôznych hrúbok. Detaily svojho plánovaného diela najprv povykrajuje
z polystyrénu, s cieľom poskladať a zlepiť ich ako puzzle
a použiť takto vytvorenú formu na zhotovenie budúceho diela – z betónu.
Pri tomto postupe spojí – zlepí stovky, pri veľkých dielach tisíce,
niekedy úplne drobných, detailných spojov. Povrch sa opäť zrodí, ako pri
sochách, priamo pod rukami umelca.
Výsledkom jeho dlhoročnej práce v najväčšom a najdôležitejšom
pútnickom mieste Brazílie, v Aparecide, ktorá je súčasne druhou najväčšou
katolíckou bazilikou sveta, sú monumentálne reliéfy v kaplnke baziliky
a krížová cesta s moderným portálom ozdobeným nadrozmernými zloženými
rukami. Vysvätili ich za účasti pol milióna pútnikov v roku 2000. Umelec
vytvoril aj bronzovú bustu pápeža Benedikta XVI., ktorú sám pápež posvätil
v roku 2007 pri príležitosti svojej návštevy v Brazílii.
Fontány a monumentále sochy, resp. zoskupenia sôch umelca, často
skombinované s veľkorozmernými, resp. subtílnymi oceľovými prvkami,
rozprávajú svoje príbehy zrozumiteľne pre všetkých a tešia okoloidúcich na
mnohých miestach Brazílie, kde je na verejných priestranstvách rozmiestnených
už viac než sto monumentov Adelia Sarro s rozličnou tematikou.
Celý článok aj s obrázkami nájdete v časopise ASB:
autor: PhDr. Ildikó Gúziková
Obsah |
> Monumenty