• ANTIK LEO
• STAROŽITNOSTI 3 x III
• ANTIK LEO NA ARTEXPO NOSTALGIA
• PREKLADY ▪ Tlmočenie ▪ Vyučovanie
  • Prekladový slovník
    
  • Prekladové publikácie
  • Články a príspevky
    • "Veď to treba len preložiť"
    • Termíny naše každodenné 1
    • Termíny naše každodenné 2
  • Referencie
• Výkladový SLOVNÍČEK pojmov z oblasti umenia, starožitností a architektúry
• OPEN SPACE
• OBRAZY Z BRAZÍLIE
• Kontakt

Termíny naše každodenné 1

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11/2007

Termín má mať v procese dorozumievania najmä jednoznačný a presný význam v rámci príslušného odboru, aby mu všetci porozumeli rovnako. Vnímame a vykladáme termíny skutočne všetci rovnako? Overujeme si ich význam, alebo sa spoliehame na to, ako ich, možno nesprávne, používajú iní? „Vo vedeckom dorozumievaní sa uplatňujú pomenovania, ktoré zaručujú presnosť a jednoznačnosť textu. Pomenovania takéhoto typu sa nazývajú odborné termíny alebo skrátene len termíny. Termín sa definuje ako pomenovanie pojmu v sústave vedného alebo výrobného odboru. Súhrn termínov tvorí odborné názvoslovie (terminológiu).“^[1]

Význam najpoužívanejších slov možno overiť v Krátkom slovníku slovenského jazyka (KSSJ)^[2], ktorý vo vydaní z roku 2003 uvádza asi 60 000 slov. Prevzaté, teda zdomácnené, ale aj cudzie slová, vykladá slovník cudzích slov, napr. Veľký slovník cudzích slov (VSCS)^[3], ktorý obsahuje 65 tisíc slov. Pri hľadaní výkladov odborných termínov v oblasti stavebníctva si môžeme pomáhať normami, odbornými publikáciami a, žiaľ, len starými výkladovými slovníkmi.

Rekonštrukcia

Veľmi často, a nie vždy správne, sa používa pojem rekonštrukcia. „Rekonštrukcia označuje metódu, či postupy obnovy zaniknutých stavebných pamiatok, resp. ich častí, je to účelová prestavba či znovupostavenie stavebných objektov alebo ich častí. Predstavuje taký zásah do konštrukčno-výrobného systému stavebného objektu, ktorý má za následok zmenu jeho technických parametrov, prípadne zmenu jeho funkcie, v krajnom prípade až obnovenie pôvodného, zaniknutého objektu, resp. jeho časti, vzhľadu či funkcie.“^[4] KSSJ neuvádza výklad tohto pojmu, nájdeme v ňom len obmenu rekonštruovanie, príklady rekonštrukcia budovy, rekonštrukcia hospodárstva, rekonštrukcia dopravného systému a prídavné meno rekonštrukčný (rekonštrukčné práce). Pri slovese rekonštruovať nachádzame tento výklad: uvádzať, uviesť do pôvodného stavu, pôvodnej podoby, obnovovať, obnoviť (rekonštruovať historické stavby, rekonštruovať udalosť) a prestavovať, prestavať (rekonštruovať most, trať električky). Keď si pozrieme slovo obnoviť, ktoré sa uvádza ako synonymum termínu rekonštruovať, dozvieme sa, že obnoviť znamená zaviesť znova, čo už bolo, uviesť do pôvodného (alebo zlepšeného) stavu (obnoviť vydávanie časopisu, ..., obnovená budova je zrenovovaná budova. Prestavať podľa KSSJ znamená znova alebo inak postaviť, prestaviť( prestavať dom, prestavať hostinec na obchod), pretvoriť, preorganizovať (prestavať administratívny aparát), stavaním minúť, spotrebovať (prestavať milión korún). VSCS pri pojme rekonštrukcia uvádza ako významy prepracovanie, zmenu, prestavbu, pre odbornú terminológiu uvádza, že je to zmena, ktorou sa spravidla prispôsobuje hmotná a výtvarná podoba predmetu pôvodnému stavu (napr. stavebných konštrukcií, objektu a pod.) pôvodnému stavu, prestavba. Rekonštruovať znamená podľa VSCS prestavovať, prestaviť, prepracovať, prerobiť podľa pôvodného stavu, pôvodnej podoby.

Renovácia

Celú problematiku obnovy stavebných objektov komplexne vystihuje pojem renovácia. „Renovácia znamená nové zhodnotenie, obnovu či zásadnú opravu stavebného objektu ako celku (prípadne jeho častí...) súčasným osobitným, nearchaizujúcim riešením zvyšujúcim úžitkovú kvalitu stavebného objektu (vrátane hygienickej kvality) a predlžujúcim životnosť jeho konštrukcií.“^[5] V KSSJ k tomuto pojmu je uvedená len obmena renovovanie a príklad renovácia zámku. K slovesu renovovať je uvedené: obnovovať, obnoviť (renovovať historické budovy, renovovaný kaštieľ). VSCS uvádza k pojmu renovácia obnovovanie, obnovenie, obnova, oprava (obyčajne budovy). V tomto zmysle možno veľmi vhodne použiť aj slovenský pojem obnova, ktorý ponúka aj slovník cudzích slov a ku ktorému KSSJ uvádza ako obmenu obnovenie a ako príklady povojnovú obnovu hospodárstva a obnovu budovy.

Modernizácia

Modernizácia je podľa VSCS upravovanie, upravenie, prispôsobovanie, prispôsobenie najnovším, moderným vymoženostiam, požiadavkám. Prídavné meno modernizačný znamená spôsobujúci modernizáciu, týkajúci sa modernizácie, uskutočňujúci, presadzujúci modernizáciu. Môžeme aj modernizovať, pričom dačo upravujeme podľa požiadaviek novej doby, novej módy. KSSJ uvádza obmenu modernizovanie (modernizácia dopravy) a prídavné meno modernizačný (modernizačný trend).

Sanácia a asanácia

Sanácia alebo asanácia? Sanácia je „súhrnný názov pre technické zásahy, ktorými sa zlepšujú prípadne odstraňujú technické, zdravotné, bezpečnostné, dopravné, estetické či iné poruchy stavebných objektov.“ ^[6] Podľa KSSJ je to náprava neželateľných, nezdravých pomerov, podmienok, prostredia a pod., ozdravovanie, ozdravenie (sanácia pôdy, lesa), v stavebníctve stavebná úprava alebo oprava ( sanácia predajne, objektu), v ekonomike zlepšovanie, zlepšenie finančného stavu (sanácia podniku), prídavné meno je sanačný (sanačný plán, sanačná pôžička, sanačný prostriedok). VSCS v súvislosti so stavebníctvom pridáva, že je to stavebná úprava, ktorou sa zlepšia hygienické podmienky budovy. Asanácia je „spôsob, pri ktorom sa v podstatnej miere demolujú existujúce štvrte, stavebné objekty, ich časti alebo zariadenia.“^[7] KSSJ neuvádza výklad, len obmenu asanovanie a príklady asanácia obce, budovy. Vo VSCS sa v súvislosti so stavebníctvom píše, že je to odstraňovanie, odstránenie technických, dopravných alebo estetických nedostatkov krajiny, územia, sídliska, zástavby a pod. s cieľom ich zlepšenia.

Adaptácia

„Adaptácia je prispôsobenie priestorovej dispozície (horizontálnych a vertikálnych konštrukcií) a funkčnej náplne priestorov stavebného objektu novému využitiu.“^[8] KSSJ hovorí, že adaptácia je prispôsobenie, úprava (adaptácia budovy...) a k prídavnému menu adaptačný uvádza príklad adaptačné práce. VSCS uvádza, že adaptácia je prispôsobovanie, prispôsobenie sa podmienkam, situácii vo všeobecnosti a v súvislosti so stavebníctvom vysvetľuje, že je to zmena stavby, objektu, ktorou sa spravidla prispôsobuje priestorové usporiadanie stavebných konštrukcií novým prevádzkovým požiadavkám. Prídavné meno adaptačný znamená týkajúci sa adaptácie, slúžiaci na adaptáciu, upravovací, prispôsobovací.

Revitalizácia

„Revitalizácia je celková obnova (oživenie) stavebných komplexov (napr. štvrtí), ale aj jednotlivých objektov. Rieši nie len ich nový vnútorný účel, ale aj ich plnohodnotné zapojenie do okolitého prostredia a spoločenského života na úrovni súčasných požiadaviek.“^[9] Podľa KSSJ je to obnova (funkčnosti), sfunkčňovanie (zanedbaných, znečistených ap. objektov, prostredia), napr. revitalizácia hradných budov, jazera, prídavné meno je revitalizačný, napr. revitalizačný program a môžeme aj revitalizovať, pričom KSSJ uvádza príklad revitalizovať vodný tok. VSCS hovorí v tejto súvislosti o obnove životných funkcií, oživení výrobných a iných procesov a fungovania dačoho, uvádza prídavné meno revitalitačný, teda týkajúci sa revitalizácie a k slovesu revitalizovať uvádza obnovovať, obnoviť životné funkcie (organizmu, regiónu, mesta a pod.).

Predstavba

Jednoznačné je používanie slovenského termínu prestavba, ktorý celkom zrozumiteľne vyjadruje „prestavbu pôvodného stavu stavby čiastočným alebo úplným odstránením pôvodných stavebných konštrukcií, prípadne vytvorením ich náhrady.“^[10] KSSJ k prestavbe uvádza obmenu prestavanie a ako príklady prestavbu mesta, budovy, spoločnosti, priemyslu, hospodárskeho mechanizmu a armády.

Žijeme vo veľmi dynamickej dobe. Stále pribúdajú nové pojmy, ktoré treba výstižne a jednoznačne pomenovať, ale chýbajú aj jasne zadefinované staršie pojmy. Veľmi by pomohol moderný odborný výkladový slovník, ktorý by vznikol dohodou všetkých zainteresovaných odborníkov a vyhovoval by aj terminológii zaužívanej v Európskej únii.

PhDr. Ildikó Gúziková