ANTIK LEO > PREKLADY ▪ Tlmočenie ▪ Vyučovanie > Články a príspevky > Termíny naše každodenné 2

Termíny naše každodenné 2

Článok bol uverejnený v časopise ASB 4/2008

Odborník je človek, ktorý sa „dobre vyzná v istom odbore“[1]. Keď sa teda dobre vyzná, vyjadruje sa presne a používa termíny, ktoré sú súčasťou odborného názvoslovia – terminológie. Ako odborník dobre pozná ich jednoznačný a presný význam a záleží mu tom, aby sa vyjadroval presne aj z hľadiska spisovného jazyka. Ak si nie je istý, nelení, a overí si daný termín a jeho význam. Veď je odborník!

Bytový a obytný

Novovydaný slovník súčasného slovenského jazyka (SSSJ), zatiaľ len jeho prvý zväzok, rozšíril paletu spisovných slov súvisiacich s bytom a bývaním. Nájdeme v ňom aj slová bytár (hovorový výraz, ktorý označuje pracovníka z oblasti bytového hospodárstva, spravovania bytového fondu, ale aj bytového zlodeja), bytík, bytisko, bytná (prenajímateľka bytu, izby), bytné (nájomné za byt, za bývanie), bytovka (obytný dom s viacerými bytovými jednotkami), bytovkár (obyvateľ bytovky). Prídavné meno bytový vyjadruje, že niečo súvisí s bytom, nachádza sa v ňom, tvorí jeho súčasť (bytová jednotka, bytové jadro) a vyjadrujeme sa správne keď hovoríme o bytovej krádeži a bytovom zlodejovi. Bytový súvisí aj s bývaním (bytový podnik, bytové družstvo, bytová kríza, bytová politika).[2]

Prídavné mená obytný, obývací označujú niečo, čo „slúži na obývanie (obytný dom, blok, obytná kuchyňa, obývacie miestnosti)“.1 Bežne sa používajú pojmy obytná budova, bytová výstavba, bytová politika, bytový fond, bytová budova, bytový dom, bytové jadro a pod.. Opak bytového je nebytový, čo označuje niečo, čo „nie je určené na bývanie.“1

Bytové budovy

„Bytové budovy sú stavby, v ktorých najmenej polovica ich podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria bytové domy, rodinné domy a ostatné budovy na bývanie ... . Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie“. Zákon definuje aj nebytové budovy a uvádza, že sú to „stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely“.[3] Poznáme aj nebytový priestor, teda „miestnosť alebo súbor miestností v budove na bývanie, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie“.[4]

Užívateľ

Byty, domy, budovy, pozemky a pod. užívame. Podľa KSSJ užívať znamená „používať vec, ktorá nie je vlastníctvom, na svoj úžitok (užívať dom, záhradu; právo na užívanie bytu, odovzdať do užívania)“. Užívateľ, užívateľka je niekto „ktoniečo v užívaní“.1 Prídavné meno je užívateľský. V praxi sa v súvislosti s užívateľmi a s užívaním bytu, domu nie vždy rozlišuje vlastnícky vzťah a za užívateľov sa považujú osoby, ktoré v byte alebo dome bývajú. Hovorí sa o „spoločných častiach domu určených na spoločné užívanie, o vlastníkoch bytu, ktorí sú povinní udržiavať priestory v stave spôsobilom na riadne užívanie, o vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích právach“[5], o stavbách užívaných osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, o bezpečnosti stavby pri jej užívaní, o spôsobe užívania stavby, o odpade z užívania stavby, o zmene v užívaní stavby[6], o poplatkoch za užívanie bytu a pod..

Nájomca a prenajímateľ

Byt môžeme prenajať (prenajímať), teda dať ho do nájmu, v tom prípade sme v úlohe prenajímateľa, ale môžeme ho aj vziať do nájmu, najať si ho, čo znamená, že si ho prenajmeme. Stane sa z nás nájomca, nájomník alebo nájomníčka a hovoríme, že máme byt v nájme. Nájom je „dočasné užívanie niečoho za odmenu majiteľovi“ a prenájom znamená „prenechanie veci na používanie inej osobe za odplatu na istý čas“1. Na základe nájomnej zmluvy medzi nájomcom a prenajímateľom vzniká nájomný vzťah, pričom prenajímateľ prenecháva byt do užívania nájomcovi za nájomné, teda za „poplatok za nájom, za prenajatie“1.Môžeme bývať aj v podnájme, pričom podnájom je podľa KSSJ „dočasné užívanie časti užívateľovho bytu za dohodnutý poplatok“ a podnájomník alebo podnájomníčka „si najali niečo od nájomníka“.

Apartmán, štúdio a ateliér

V súvislosti s bývaním sa čoraz častejšie stretávame s výrazmi apartmán, štúdio a ateliér, ktorých význam je ovplyvnený inými jazykmi a pomenúvajú určité typy moderných bytov. Bežné sú slovné spojenia apartmánový dom, byt, hotel, komplex, komfort, objekt, apartmánové štúdio, ateliérový byt a pod.. Znejú dobre a upútajú, či sú však v našich končinách zrozumiteľné pre všetkých, býva často otázne.

„Apartmán je (hotelová) bytová jednotka s príslušenstvom“.1 SSSJ rozlišuje apartmán v hoteli alebo v zariadení podobného zamerania s kompletným vybavením a apartmán v zmysle nadštandardného bytu. Prídavné meno apartmánový znamená „pozostávajúci z apartmánov, majúci charakter apartmánu“.2 Podľa slovníka cudzích slov je apartmán „hotelová zariadená bytová jednotka (izby) s príslušenstvom“.[7] Tento slovník už uvádza aj pojem apartment-house, pričom vysvetľuje, že je to „zariadenie na spôsob penziónu (akýsi rodinný hotel so spoločnou jedálňou), alebo dom s nájomnými, zvyčajne zariadenými bytmi a s daktorými poskytovanými službami“.7

„Štúdio je miestnosť s prístrojovým vybavením na prípravu a vysielanie rozhlasových alebo televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod., študijná a experimentálna scéna“.1 VSCS rozširuje tento výklad o „samostatnú organizačnú a hospodársku jednotku vykonávajúcu túto činnosť“. V každodennom živote sa však stretávame so štúdiami s príslušenstvom, s balkónom, štúdiá sú poschodové, zariadené a pod. a býva sa v nich.

Býva sa aj v ateliéroch. Ateliér sa uvádza v KSSJ ako „dielňa (výtvarných) umelcov (maliarsky, sochársky ateliér; filmové ateliéry)“1. SSSJ je vzhľadom na svoj rozsah podrobnejší a uvádza tri výklady: „pracovný priestor s dostatkom denného svetla určený na umeleckú a projekčnú činnosť, pracovňa fotografa, väčšinou bez okien s umelým osvetlením a náležitým vybavením na fotografovanie“ a tvar množného čísla ateliéry - „rozľahlé kryté priestory, v ktorých možno postaviť dekorácie a rozmiestniť filmovú techniku...; filmové štúdio.“ Prídavné meno ateliérový, alebo ateliérny znamená „súvisiaci s ateliérom; realizovaný v ateliéri; charakteristický pre ateliér“. VSCS hovorí tiež o pracovni výtvarných umelcov alebo dielni umeleckých remeselníkov atď..

Garsónka

Garsónka, ktorú poznáme z minulosti ako „samostatnú obytnú miestnosť s príslušenstvom“1 alebo „malý byt tvorený obyčajne jednou obytnou miestnosťou s príslušenstvom (najmä pre slobodných, pôvodne pre neženatého muža), garsoniéra“7 akosi vyšla z módy.

Mezoneta

K modernému životnému štýlu patria aj mezonety alebo mezonetové byty, ako sa v praxi začalo hovoriť dvojpodlažným bytom väčšinou v nadstavbách starších bytoviek. Napriek tomu, že VSCZ uvádza pojem mezoneta ako podstatné meno ženského rodu a vysvetľuje, že je to „bytová jednotka vo viacpodlažnom bytovom dome, riešená svojím usporiadaním ako rodinný domček“, celé Slovensko hovorí o príjemnom bývaní len v mezonete mužského rodu.

Loft

Novinkou v našich končinách je bývanie v loftoch, alebo viac po našsky v loftových bytoch. Pojem loft pochádza z angličtiny a nájdeme ho len v prekladových slovníkoch. Má niekoľko významov a označuje, ako v iných jazykoch, aj priestranný byt vytvorený adaptáciou starých výrobných, priemyselných a továrenských priestorov. Zaujímavé čítanie k tomuto pojmu prinášajú napr. články Drsný komfort v časopise ASB, alebo Bohémsky život a Bývanie v loftoch v časopise Môj dom.

Podlažie a poschodie

A keď už hovoríme o viacpodlažných obytných domoch, pri rozhovore napr. o predaji bytu možno nie je na škodu prehodiť pár slov na tému „podlažie a poschodie“. Zákazníkovi by malo byť jasné, že prvé (nadzemné) podlažie nie je prvé poschodie a osempodlažná budova nemusí mať osem poschodí.

PhDr. Ildikó Gúziková


[1] Krátky slovník slovenského jazyka, Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003

[2] Slovník súčasného slovenského jazyka, Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2006

[3] Stavebný zákon - Zákon č. 50/1976 Zb., resp. STN 73 4301

[4] STN 73 4301

[5] zák. 182/1993 Z.z. (o vlastníctve bytov a nebytových priestorov)

[6] Stavebný zákon - zákon č. 50/1976 Zb.

[7] Šaling, S., Ivanová – Šalingová, M., Maníková, Z., Veľký slovník cudzích slov, Veľký Šariš: Vydavateľstvo Samo, 2000