• ANTIK LEO
• STAROŽITNOSTI 3 x III
• ANTIK LEO NA ARTEXPO NOSTALGIA
• PREKLADY ▪ Tlmočenie ▪ Vyučovanie
  • Prekladový slovník
    
  • Prekladové publikácie
  • Články a príspevky
    • "Veď to treba len preložiť"
    • Termíny naše každodenné 1
    • Termíny naše každodenné 2
  • Referencie
• Výkladový SLOVNÍČEK pojmov z oblasti umenia, starožitností a architektúry
• OPEN SPACE
• OBRAZY Z BRAZÍLIE
• Kontakt

Termíny naše každodenné 2

Článok bol uverejnený v časopise ASB 4/2008

Odborník je človek, ktorý sa „dobre vyzná v istom odbore“^[1]. Keď sa teda dobre vyzná, vyjadruje sa presne a používa termíny, ktoré sú súčasťou odborného názvoslovia – terminológie. Ako odborník dobre pozná ich jednoznačný a presný význam a záleží mu tom, aby sa vyjadroval presne aj z hľadiska spisovného jazyka. Ak si nie je istý, nelení, a overí si daný termín a jeho význam. Veď je odborník!

Bytový a obytný

Novovydaný slovník súčasného slovenského jazyka (SSSJ), zatiaľ len jeho prvý zväzok, rozšíril paletu spisovných slov súvisiacich s bytom a bývaním. Nájdeme v ňom aj slová bytár (hovorový výraz, ktorý označuje pracovníka z oblasti bytového hospodárstva, spravovania bytového fondu, ale aj bytového zlodeja), bytík, bytisko, bytná (prenajímateľka bytu, izby), bytné (nájomné za byt, za bývanie), bytovka (obytný dom s viacerými bytovými jednotkami), bytovkár (obyvateľ bytovky). Prídavné meno bytový vyjadruje, že niečo súvisí s bytom, nachádza sa v ňom, tvorí jeho súčasť (bytová jednotka, bytové jadro) a vyjadrujeme sa správne keď hovoríme o bytovej krádeži a bytovom zlodejovi. Bytový súvisí aj s bývaním (bytový podnik, bytové družstvo, bytová kríza, bytová politika).^[2]

Prídavné mená obytný, obývací označujú niečo, čo „slúži na obývanie (obytný dom, blok, obytná kuchyňa, obývacie miestnosti)“.¹ Bežne sa používajú pojmy obytná budova, bytová výstavba, bytová politika, bytový fond, bytová budova, bytový dom, bytové jadro a pod.. Opak bytového je nebytový, čo označuje niečo, čo „nie je určené na bývanie.“¹

Bytové budovy

„Bytové budovy sú stavby, v ktorých najmenej polovica ich podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria bytové domy, rodinné domy a ostatné budovy na bývanie ... . Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie“. Zákon definuje aj nebytové budovy a uvádza, že sú to „stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely“.^[3] Poznáme aj nebytový priestor, teda „miestnosť alebo súbor miestností v budove na bývanie, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie“.^[4]

Užívateľ

Byty, domy, budovy, pozemky a pod. užívame. Podľa KSSJ užívať znamená „používať vec, ktorá nie je vlastníctvom, na svoj úžitok (užívať dom, záhradu; právo na užívanie bytu, odovzdať do užívania)“. Užívateľ, užívateľka je niekto „kto má niečo v užívaní“.¹ Prídavné meno je užívateľský. V praxi sa v súvislosti s užívateľmi a s užívaním bytu, domu nie vždy rozlišuje vlastnícky vzťah a za užívateľov sa považujú osoby, ktoré v byte alebo dome bývajú. Hovorí sa o „spoločných častiach domu určených na spoločné užívanie, o vlastníkoch bytu, ktorí sú povinní udržiavať priestory v stave spôsobilom na riadne užívanie, o vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích právach“^[5], o stavbách užívaných osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, o bezpečnosti stavby pri jej užívaní, o spôsobe užívania stavby, o odpade z užívania stavby, o zmene v užívaní stavby^[6], o poplatkoch za užívanie bytu a pod..

Nájomca a prenajímateľ

Byt môžeme prenajať (prenajímať), teda dať ho do nájmu, v tom prípade sme v úlohe prenajímateľa, ale môžeme ho aj vziať do nájmu, najať si ho, čo znamená, že si ho prenajmeme. Stane sa z nás nájomca, nájomník alebo nájomníčka a hovoríme, že máme byt v nájme. Nájom je „dočasné užívanie niečoho za odmenu majiteľovi“ a prenájom znamená „prenechanie veci na používanie inej osobe za odplatu na istý čas“¹. Na základe nájomnej zmluvy medzi nájomcom a prenajímateľom vzniká nájomný vzťah, pričom prenajímateľ prenecháva byt do užívania nájomcovi za nájomné, teda za „poplatok za nájom, za prenajatie“¹.Môžeme bývať aj v podnájme, pričom podnájom je podľa KSSJ „dočasné užívanie časti užívateľovho bytu za dohodnutý poplatok“ a podnájomník alebo podnájomníčka „si najali niečo od nájomníka“.

Apartmán, štúdio a ateliér

V súvislosti s bývaním sa čoraz častejšie stretávame s výrazmi apartmán, štúdio a ateliér, ktorých význam je ovplyvnený inými jazykmi a pomenúvajú určité typy moderných bytov. Bežné sú slovné spojenia apartmánový dom, byt, hotel, komplex, komfort, objekt, apartmánové štúdio, ateliérový byt a pod.. Znejú dobre a upútajú, či sú však v našich končinách zrozumiteľné pre všetkých, býva často otázne.

„Apartmán je (hotelová) bytová jednotka s príslušenstvom“.¹ SSSJ rozlišuje apartmán v hoteli alebo v zariadení podobného zamerania s kompletným vybavením a apartmán v zmysle nadštandardného bytu. Prídavné meno apartmánový znamená „pozostávajúci z apartmánov, majúci charakter apartmánu“.² Podľa slovníka cudzích slov je apartmán „hotelová zariadená bytová jednotka (izby) s príslušenstvom“.^[7] Tento slovník už uvádza aj pojem apartment-house, pričom vysvetľuje, že je to „zariadenie na spôsob penziónu (akýsi rodinný hotel so spoločnou jedálňou), alebo dom s nájomnými, zvyčajne zariadenými bytmi a s daktorými poskytovanými službami“.⁷

„Štúdio je miestnosť s prístrojovým vybavením na prípravu a vysielanie rozhlasových alebo televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod., študijná a experimentálna scéna“.¹ VSCS rozširuje tento výklad o „samostatnú organizačnú a hospodársku jednotku vykonávajúcu túto činnosť“. V každodennom živote sa však stretávame so štúdiami s príslušenstvom, s balkónom, štúdiá sú poschodové, zariadené a pod. a býva sa v nich.

Býva sa aj v ateliéroch. Ateliér sa uvádza v KSSJ ako „dielňa (výtvarných) umelcov (maliarsky, sochársky ateliér; filmové ateliéry)“¹. SSSJ je vzhľadom na svoj rozsah podrobnejší a uvádza tri výklady: „pracovný priestor s dostatkom denného svetla určený na umeleckú a projekčnú činnosť, pracovňa fotografa, väčšinou bez okien s umelým osvetlením a náležitým vybavením na fotografovanie“ a tvar množného čísla ateliéry - „rozľahlé kryté priestory, v ktorých možno postaviť dekorácie a rozmiestniť filmovú techniku...; filmové štúdio.“ Prídavné meno ateliérový, alebo ateliérny znamená „súvisiaci s ateliérom; realizovaný v ateliéri; charakteristický pre ateliér“. VSCS hovorí tiež o pracovni výtvarných umelcov alebo dielni umeleckých remeselníkov atď..

Garsónka

Garsónka, ktorú poznáme z minulosti ako „samostatnú obytnú miestnosť s príslušenstvom“¹ alebo „malý byt tvorený obyčajne jednou obytnou miestnosťou s príslušenstvom (najmä pre slobodných, pôvodne pre neženatého muža), garsoniéra“⁷ akosi vyšla z módy.

Mezoneta

K modernému životnému štýlu patria aj mezonety alebo mezonetové byty, ako sa v praxi začalo hovoriť dvojpodlažným bytom väčšinou v nadstavbách starších bytoviek. Napriek tomu, že VSCZ uvádza pojem mezoneta ako podstatné meno ženského rodu a vysvetľuje, že je to „bytová jednotka vo viacpodlažnom bytovom dome, riešená svojím usporiadaním ako rodinný domček“, celé Slovensko hovorí o príjemnom bývaní len v mezonete mužského rodu.

Loft

Novinkou v našich končinách je bývanie v loftoch, alebo viac po našsky v loftových bytoch. Pojem loft pochádza z angličtiny a nájdeme ho len v prekladových slovníkoch. Má niekoľko významov a označuje, ako v iných jazykoch, aj priestranný byt vytvorený adaptáciou starých výrobných, priemyselných a továrenských priestorov. Zaujímavé čítanie k tomuto pojmu prinášajú napr. články Drsný komfort v časopise ASB, alebo Bohémsky život a Bývanie v loftoch v časopise Môj dom.

Podlažie a poschodie

A keď už hovoríme o viacpodlažných obytných domoch, pri rozhovore napr. o predaji bytu možno nie je na škodu prehodiť pár slov na tému „podlažie a poschodie“. Zákazníkovi by malo byť jasné, že prvé (nadzemné) podlažie nie je prvé poschodie a osempodlažná budova nemusí mať osem poschodí.

PhDr. Ildikó Gúziková

^[7] Šaling, S., Ivanová – Šalingová, M., Maníková, Z., Veľký slovník cudzích slov, Veľký Šariš: Vydavateľstvo Samo, 2000